The kids are alright. Vo Francúzsku sa k protestom už pridávajú aj dospelí a čaká sa na 17. október

Nasadám do metra smerom na námestie République. Vo vagóne vládne nezvyčajne dobrá nálada. Stredoškoláci si dokresľujú transparenty, mnohí prišli s učiteľmi alebo rodičmi. S každou zastávkou pristupujú ďalší. Ľudia sa medzi sebou rozprávajú a navzájom si ďakujú, že prišli podporiť dobrú vec. O druhej poobede vystupujem na République. Hneď ako vyjdem z metra, uvidím veľkú sochu obklopenú študentmi. Toto mesto dnes patrí im.

Na sociálnych sieťach sa čoraz častejšie skloňuje 17. október a návrat Žltých viest.

Protesty sa v ten deň konajú po celom Francúzsku. Sú prejavom solidarity so stredoškolákmi, ktorí už niekoľko týždňov upozorňujú na zlé podmienky vo svojich školách. A prichádzajú v čase, keď sa rokuje o francúzskom rozpočte a školstvu hrozia ďalšie škrty. Podľa ministerstva vnútra vyšlo do ulíc 256 000 ľudí, podľa študentskej organizácie Union étudiante až 450 tisíc. Hovorí sa o najsilnejšom hnutí študentstva stredných a vysokých škôl od mája 1968, keď študentské barikády v Paríži prerástli do generálneho štrajku, ktorý ochromil celú krajinu.

Námestie sa postupne zapĺňa a dav sa vydáva na pochod k námestiu Nation. Nezdržiavam sa nikde veľmi dlho, skôr nasledujem pochod, skupinku po skupinke. Výrazne prevažujú mladí ľudia, no prišli ich podporiť aj odbory: CGT, najstaršia a jedna z najväčších francúzskych odborových centrál, a ľavicovejšie odbory SUD, združené vo zväze Solidaires. A s nimi aj generácia rodičov a starých rodičov.

Zastavujem staršieho pána, ktorý sa mi predstaví ako Grégoire, a pýtam sa ho, prečo je tu. „Je tu dnes niekde aj môj vnuk a ja nedovolím, aby mu tí policajti niečo spravili,“ odpovedá znepokojeným hlasom.

Začarovaný kruh

Blokády stredných škôl sa v posledných dňoch stretli s policajným zásahom, ktorý mnohí považujú za neprimeraný. O to viac zaráža, keď si uvedomíte, že polícia zasahuje proti neplnoletým. Slovenské a české médiá však písali hlavne o násilí zo strany mladých ľudí, požiadavky stredoškolákov často prehliadali či zľahčovali, alebo ich dokonca spájali s migráciou. Rozhovory so študentmi a študentkami na pochode mi pritom potvrdzujú to, čo hovoria aj verejne: preplnené triedy, nedostatok vyučujúcich, chátrajúce a zle zateplené budovy a nerovné financovanie škôl v rôznych častiach Francúzska.

Ich sťažnosti potvrdzujú aj čísla. Podľa denníka Le Monde má dnes verejné stredné školstvo (enseignement secondaire) menej učiteľov ako v roku 2008, hoci učí o 250 tisíc žiakov viac. Na verejných lýceách (lycées généraux et technologiques) má viac ako 70 % tried viac ako 30 žiakov a pätina dokonca viac ako 35. Podľa ministerstva školstva sa v školskom roku 2024/2025 na stredných školách kvôli chýbajúcim a nenahradeným učiteľom neodučilo 7,5 % všetkých hodín.

Ešte horšie je na tom vysoké školstvo: podľa ekonóma Lucasa Chancela klesol od roku 2012 verejný rozpočet na vysoké školstvo a výskum v prepočte na jedného študenta o 23 percent. A veľké sú aj rozdiely medzi regiónmi. V Seine-Saint-Denis, najchudobnejšom departemente kontinentálneho Francúzska hneď za hranicami Paríža, má polovica učiteľov na nižších stredných školách (collèges) menej ako 35 rokov. V Paríži, jednom z najbohatších departementov, je to 16 percent. Najmenej skúsení učitelia tak učia v najchudobnejších štvrtiach. Chancel to nazýva začarovaným kruhom.

Teraz sme tu pre vás

Väčšinu času prebieha protest pokojne a v dobrej nálade. Cítiť, že sú študenti na seba hrdí. Tancujú na francúzsky rap v protestných dodávkach, na strechách zastávok aj len tak na ulici a zjavne si celú akciu užívajú. O generácii Z sa často hovorí, že nie je angažovaná a zaujíma ju len telefón. Títo mladí ľudia ukazujú opak. Pre mnohých z nich je to zjavne jeden z prvých protestov. Do určitej miery z nich vyžaruje neistota, no zároveň nádej, že ich konečne niekto vypočuje. Prinajmenšom ich starší kamaráti z vysokých škôl ich počujú a stoja pri nich. Začujem, ako skupinka vysokoškolákov hovorí stredoškolákom: „My sme to nedokázali, ale vám sa to fakt podarilo. Teraz sme tu pre vás.“

Skandujú antifašistické heslá, pokriky proti strane Marine Le Pen Rassemblement national aj známe heslá proti polícii ako ACAB. Tie vždy zosilnejú, keď po okraji ulice prebehne skupina policajtov v plnom výstroji. V dave vidno aj politikov s trikolórnymi šerpami. Počas blokád pred školami zohrávali práve politici úlohu sprostredkovateľov a snažili sa upokojovať násilné potýčky. Na sociálnych sieťach sa preslávil najmä starosta Saint-Denis, najväčšieho mesta na okraji Paríža, Bally Bagayoko.

Zrazu v diaľke zbadám obrovský oblak dymu a plameňov, ktorý sa valí zo stredu davu asi tristo metrov predo mnou. Pochod spomalí. Na miesto prichádzajú hasiči, ktorých však čaká úplne iné privítanie ako policajtov: dav ich povzbudzuje, tlieska im a uvoľňuje priestor, aby mohli oheň v pokoji uhasiť. Keď neskôr prechádzam okolo, na zemi ležia zhorené zvyšky: topánky, počítač a kopa ďalších vecí.

Počas celého pochodu sa cítim relatívne bezpečne a dav je v oslavnej nálade. Keď sa však blížime k námestiu Nation, cieľu pochodu, všímam si, že čoraz viac ľudí má na ústach rúško a na očiach plavecké okuliare. O chvíľu ma začnú páliť oči a rýchlo pochopím prečo. Koridor k námestiu je zahalený slzotvorným plynom a z diaľky počuť výbuchy petárd. Oslava sa končí.

Situácia sa vyostruje

Na námestí už čaká množstvo ozbrojených policajtov a žandárov a dochádza k prvým násilným potýčkam. Situácia sa rýchlo vyostruje. Niekoľko šarvátok medzi políciou a radikálnou časťou demonštrantov rozpúta paniku na celom kruhovom námestí, kde každý východ blokujú policajné autá. Zakaždým, keď sa policajti rozbehnú, dav sa dá na útek. Deje sa to z rôznych strán a situácia sa vymyká kontrole. Napriek tomu na námestí stále prevláda akási solidarita. Ľudia si pomáhajú, podávajú si kvapky do očí proti účinkom slzotvorného plynu a pýtajú sa jeden druhého, či sú v poriadku. Namiesto konfrontácie s políciou si často sadnú na zem a vytvoria pokojnú blokádu. No v istom momente sa už rozhodnem odísť. Keď neskôr v metre pozerám videá, na ktorých polícia strieľa do ľudí vodným delom, viem, že som urobil dobre.

Premiér Sébastien Lecornu v ten istý deň oznámil, že bežné vyučovanie na lýceách sa do konca týždňa pozastaví, aby sa v školách mohli konať debaty so študentstvom. Univerzity však zostali otvorené a blokády sa šíria aj na ne. Ďalší protest sa chystá na nasledujúci deň, 8. októbra, a skončiť by sa mal na námestí Bastille, tam, kde sa začala Francúzska revolúcia.

Na sociálnych sieťach sa zároveň čoraz častejšie skloňuje 17. október a návrat takzvaných Žltých viest, hnutia, ktoré v roku 2018 vyrazilo do ulíc proti zdraženiu benzínu a týždne držalo Francúzsko v napätí. Mladí Francúzi na sieťach žartujú a lámanou angličtinou pozývajú 17. októbra na ďalšiu Fête de la musique, francúzsky sviatok hudby, počas ktorého sú ulice plné ľudí. Uvidíme, pre čie uši bude táto hudba.

Autor studuje na SciencesPo v Paříži.